Temperament, správanie a povaha plemena sa v dlhom procese šľachtenia až do registrácie v FCI značne vyvíjali, pričom mnohé povahové črty sa dolaďujú dodnes. Do chovu boli vyberaní jedinci s pozitívnymi povahovými vlastnosťami pre človeka — ľahká ovládateľnosť a pracovitosť, pričom boli vylučovaní jedinci agresívni, dráždiví, prehnane plachí, a to aj na úkor kvalitného exteriéru. Neskôr však chovatelia okrem povahy začali dbať aj na ustálenie exteriéru so snahou zachovať vlčí vzhľad plemena.
Z týchto dôvodov sa československý vlčiak postupom času stal neúnavným a špecificky oddaným spoločníkom človeka s ustálenými črtami, zároveň s náročnými podmienkami v prístupe majiteľov. Dôležitú stopu vo vývine povahy zanecháva kvalitná a včasná socializácia, teda spoločenský život a prenikavé zážitky, vzájomný vzťah s majiteľom, psychické zaťaženie, sociálne kontakty s cudzími ľuďmi a psami.
Individuálnou črtou československého vlčiaka je jednoduchšie získanie alebo upevnenie niektorej z negatívnych vlastností, ako sú tvrdohlavosť, rozmaznanosť, lenivosť, či bojazlivosť. Zväčša sú tieto vlastnosti upevňované neúmyselne a ťažko od nich psa odúčame. Povaha pri tomto plemene sa skrátka dá pokaziť o niečo jednoduchšie ako pri ostatných plemenách. Je to pes jedného pána a môže mať problémy s odlúčením od neho.
Častým vlčím povahovým prvkom u československého vlčiaka je prirodzená plachosť.
Pri tomto plemene je prvoradé venovať prioritnú pozornosť socializácii už od najútlejšieho veku šteniat, pretože plachosť je u plemena čiastočne tolerovaná, avšak nežiaduca, pretože môže byť v horších prípadoch spojená so strachovou agresivitou. Pre československého vlčiaka je dôležité dochádzať do kontaktu s čo najväčším počtom ľudí. Šteňa ľudí prijíma nedôverčivo, avšak rýchlo si zvyká.
Nezanedbateľnou súčasťou socializácie na ľudí je kontakt s oboma pohlaviami, rôznymi vekovými kategóriami a predovšetkým s deťmi, kedy pes musí pochopiť, že dieťa nie je hračkou, ani jeho rovesníkom na hru. Čím neskôr sa so socializáciou československého vlčiaka začne, tým náročnejšie je psíka presvedčiť, že cudzí človek mu neublíži. Pri správnej a častej socializácii sa z československého vlčiaka stáva oddaný priateľ, závislý na svojej svorke, výmyselník, hravý a veselý spoločník, bez problémového kontaktu s cudzími ľuďmi.
Československý vlčiak je temperamentný, aktívny, učenlivý a rýchlo reagujúci, odvážny, vytrvalý a odolný voči počasiu, dominantný, až tvrdohlavý, so silným loveckým pudom, zároveň môže byť i plachý voči ľuďom a je výrazne upätý na jedného majiteľa.
Československý vlčiak nie je len krásny pes, náročná povaha, ale pre majiteľa sa stáva životným štýlom.
Pre koho je československý vlčiak vhodný?
Československý vlčiak je plemeno veľmi prispôsobivé. Ich využiteľnosť je rozmanitá a výber aktivít závisí najmä od majiteľa. Avšak nemôžeme poprieť, že s príchodom československého vlčiaka do rodiny je niekedy potrebné prispôsobiť aj náš spôsob života a naše aktivity. Toto plemeno neustále vyžaduje pozornosť svojho pána, ťažko znáša odlúčenie a cnenie za majiteľom často prejavuje vytím, podhrabávaním, hryzením do predmetov, alebo naopak urazeným výrazom po návrate pána.
Pes je veľmi aktívny, ťažko unaviteľný, vždy s nevyčerpateľným zdrojom energie. Preto je vhodný pre aktívnych majiteľov so záujmom o turistiku, beh, bicyklovanie, dogtrekking, stopovanie, ale aj obrany, či výcvik poslušnosti, to všetko sú aktivity vhodné pre toto plemeno. Najväčším zmyslom života československého vlčiaka je byť so svojím pánom. Sú časté prípady útekov vlčiakov, kedy sa snažia nájsť svojho pána a priviesť ho domov.
Na rozdiel od niektorých iných plemien neutekajú od pána za novým dobrodružstvom, ale utekajú za pánom. Z tohto dôvodu musíme myslieť na už spomínané dobré zabezpečenia psa. Záujemcovia o plemeno si často kladú otázku vhodnosti chovu psa v byte. Z hľadiska psa nie je nič lepšie, čo by ste československému vlčiakovi dopriali, nakoľko má v byte takmer neustály kontakt s majiteľom a ostatnými členmi rodiny, pričom v koterci strávi väčšinu dňa sám a smutný.
Počas prechádzok je odporúčané mať psa vždy pod kontrolou kvôli silnému loveckému pudu. Kto nemá ukážkovo zvládnutý povel privolania, mal by mať psa na vôdzke. Vlčiak je počas prechádzok zvedavý, stopuje, skúma nové prostredie a má neustálu potrebu podmaňovať si nové teritóriá. Československý vlčiak je vhodný aj pre začiatočníkov, avšak je potrebné uvedomiť si špecifiká tohto plemena. Je nutné mať pri zaobstarávaní si takéhoto psíka aj podporu čo najširšej rodiny. Ak máte radi svoju rodinnú pohodu, neradi sa prispôsobujete a nemáte čas a trpezlivosť, je veľa vhodnejších plemien pre vás. Každý pes vám zmení život, ale československý vlčiak vám ho obráti naruby.
Rodokmeň nie je iba „kusom papiera“
Preukazom pôvodu všetko začína. Kde by boli dnešné plemená, ak by sa ich chov od začiatku riadne neevidoval? Kde by bolo plemeno československý vlčiak, ak by si pán Hartl a pán Rosík psy neoznačovali a spojenia by riadili náhodne, iba podľa toho, ktorý vlčiak je najbližšie po ruke? Ako by zabezpečili, aby sa nepárili súrodenci?
Tento princíp musí platiť aj dnes, a bez neho plemeno ako také by vyhynulo. Pri československom vlčiakovi, kde je Slovensko garantom a patrónom plemena, to platí dvojnásobne. Chov bez evidencie niekoľkých generácií dozadu nemá žiadne smerovanie, nemožno zabrániť príbuzenskej plemenitbe, nemožno odstraňovať zdravotné problémy a neštandardné odlišnosti jedincov. Rovnako nemožno zaručiť prikríženie iného plemena v generáciách spätne, čo je veľmi častý jav. Môžeme ho veľmi často pozorovať v inzerátoch psov bez preukazu pôvodu. Čo je však pri československých vlčiakoch najdôležitejšie, je otázka, prečo je ten ktorý pes bez preukazu pôvodu, prečo ho nemajú rodičia, alebo prečo neboli uchovnení. Je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že pes neprešiel testom povahy na bonitácii. Mohol byť neprimerane agresívny, alebo extrémne bojazlivý.
Nie je v záujme plemena využívať takéto extrémne povahy ďalej v chove. Kúpou šteniatka bez preukazu pôvodu ale tieto gény u šteniatka riskujeme, dokonca môžu byť aj u oboch rodičov. Kto chce mať doma československého vlčiaka, musí si ho kúpiť aj s preukazom pôvodu. Bude vedieť, kto je jeho matka i otec, ich zdravotný stav, genetické predispozície, bude mať istotu, že obaja prešli testom povahy, a že majú zdravé kĺby. Kto chce iba pekného psíka, môže si kúpiť aj psa bez preukazu pôvodu, ale nikdy nemôže tvrdiť, že je to československý vlčiak.