Vo všeobecnosti československý vlčiak nie je náročný na stravu, ani prieberčivý. Do­káže fungovať ako na čerstvej strave, tak aj na suchých granulovaných krmivách. Šteniatka československého vlčiaka však vyslovene rastú pred očami, preto kvôli možným rastovým problémom preferuje­me kvalitnú granulovanú vyváženú stravu a v období rýchleho rastu pridávame kĺbo­vú výživu bez obsahu vápnika. Nie sme však odporcovia čerstvej, či varenej stravy, ak si ju majiteľ šteniatka kvalitne naštuduje a naučeného sa aj poctivo drží. V praxi však kŕmenie čerstvou stravou často vyzerá tak, že je strava vyvážená a vypiplaná prvý mesiac. Každý ďalší mesiac sa už nad niečím mávne rukou, niečo sa vynechá a niečo pridá. Výsledok môže mať neblahé následky. Najmä ak dlhodobo nebol dodržaný správny pomer vápnika a fosforu v krmive. Šteňatá nedokážu množstvo prijatého vápnika regulovať. Následky však môže mať aj nadmerný prísun fosforu, či nedostatok vitamínu D. Z tohto dôvodu, najmä v prvom roku života šteniatka odporúčame kvalitnú granulovanú stravu, ktorú je možné obohatiť aj o mäsovú konzervu, ak má správne pomery vápnika a fosforu. Na čo sa však často pri kŕmení čerstvým mäsom zabúda, je kyselina listová, teda vitamín B11. Tak ako ľudia, aj psy ju potrebujú. Je obsiahnutá v obilí, listovej zelenine, pečeni a vajciach. Jej nedostatok sa prejavuje poruchami plodnosti.

Bref Karpatská svorka

Vzhľadom na pôvod plemena sme v našej chovateľ­skej stanici vždy inštinktívne striedali krmivá od rovnakého výrobcu, pričom sme vždy inklinovali skôr k červenému mäsu a divine. Z preferenčných testov ale vieme, že najlepšie dopadajú hydinové druhy mäsa, preto sa ani im vo výžive nevyhýbame. Zvláštny apel kladieme na rozumné striedanie zdrojov mäsa a celkovú bohatosť stravy, ktorej nedostatok môže viesť k potravinovej senzitivite a intoleranciám. Z praxe chovateľov väčších plemien (prieskum so vzorkou cca 200 chovateľských staníc zo Slovenska a Čiech) sa javia vhod­nejšie receptúry s malým množstvom obilnín ako úplne bezobilné, hoci sa ten­to trend rýchlo šíri. Predpokladáme, že je to dané tým, že psovité šelmy poznajú natrávené obilie a semená tráv zo žalúd­ka svojej koristi, nie však zemiak, s kto­rým sa nemajú možnosť takouto formou stretnúť vôbec. Pes je však pomerne rýchlo sa prispôsobujúca šelma. Nebyť jeho adaptability, nedokázal by prežiť 30 tisíc rokov domestikácie popri človeku. Vďaka tejto prispôsobivosti sa dokáže aj teraz pomerne rýchlo adaptovať na nový typ stravy, a aj nové výživárske trendy. Preto sa určite môžete stretnúť s chovateľmi, ktorí budú tvrdiť, že najlepšie je kŕmenie čerstvým mäsom, ale aj s takými, ktorým sedí iba granulovaná strava. Neexistuje iba jedno správne riešenie. Nemôžeme nikdy porovnávať kvalitné kŕmenie čerstvou stravou s nekvalitnými granulami. Taktiež nemôžeme porovnávať kŕmenie kvalitnými granulami s kŕmením zle zvládnutou čerstvou stravou. Aj náš názor sa pohybuje niekde medzi. Kŕmenie granulovanou stravou nie je pre psa prirodzené. Granule existujú iba 100 rokov a pes existuje 30 000 rokov. Kŕmenie čerstvou stravou však taktiež nie je návrat k prirodzenému kŕmeniu psa. Je to návrat k potrave vlka, nie však psa. Počas týchto 30 000 rokov totiž pes nikdy nebol kŕmený pravidelne čerstvým mäsom. Skrátka preto, lebo bolo drahé aj pre ľudí. Sami mali mäso, od staroveku cez stredovek, až po svetové vojny, iba vo sviatočný deň a v nedeľu. Psy boli preto kŕmené zvyškami od stola a prežili len tie psy, ktoré sa tejto strave dokázali prispôsobiť. Ak by sme v teórii vychádzali z toho, čo je teda pre psa (nie pre vlka) najprirodzenejšia strava, bola by to konzerva. Častým argumentom v diskusiách býva, že pes a vlk majú spoločných 99% svojej DNA a preto by sa mal pes stravovať rovnako ako vlk. Človek má však taktiež 98-99% svojej DNA zhodné so šimpanzom, 90% s mačkou a 84% s akváriovou rybičkou (Danio Rerio). Nielen príbuznosť, ale aj prostredie a evolúcia musia byť zohľadnené. Dôležité je preto najmä riadiť sa rozumom a chovateľskou intuíciou. Pes potrebuje pestrú stravu, rôzne vitamíny a minerály dokáže nabrať len z rôznorodosti stravy. Mali sme možnosť stretnúť sa s mnohými prípadmi zlého zdravotného stavu psa spôsobeného zlou výživou, a išlo tak o psy kŕmené nekvalitnými granulami, ako aj o psy kŕmené nekvalitnou a zle zvládnutou čerstvou stravou. Téma výživy psov je rozsiahla ako samostatná vedná disciplína, a v krátkom príspevku môžeme obsiahnuť iba takéto stručné zamyslenie. Pri plemene československý vlčiak sú teoretické závery o to komplikovanejšie, že toto plemeno môže vykazovať anatomické znaky tak nemeckého ovčiaka, ako aj vlka, a to aj ohľadom tráviaceho traktu. Na záver dodáme už iba myšlienku, ktorá môže byť kľúčom pri rozhodovaní.

Kvalitné granule sa nedajú vyrobiť lacno. Ich výroba si vyžaduje mnoho technológií a distribúciu. Kvalitná čerstvá strava sa nedá vyrobiť rýchlo. Jej príprava si vyžaduje zháňanie, skladovanie, rozmrazovanie a správne zostavovanie jedálnička.

Odporúčame knihu: Sprievodca výživou psov (Lukáš Michalička a Mária Michaličková)